Obec Makovce leží v Nízkych Beskydách v doline pri ústi Polianskeho potoka do Chotčianky. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1408 (našla sa v Oblastnom archíve v Sátoraljaújhelyv Maďarsku.)

Najvýznamnejšou stavbou obce je gr.kat. chrám, ktorý pochádza z roku 1836, hoci niektoré pramene uvádzajú rok 1863. Je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému. Stavba je postavená v baroko-klasicistickom štýle. Súčasné nástenné maľby pochádzajú z autorskej dielne akad. maliara Mikuláša Klimčáka (r. 1948).

Obecná škola v dedine existovala do júna 1979 roku. Údaje o jej vzniku nie sú historicky doložené. V oblastnom archíve v Maďarsku sa nachádza zápis o materskej škôlke, pochádzajúci z roku 1897.

Budova pôvodného obecného úradu sa nezachovala. Jeho súčasné sídlo bolo zriadené v budove základnej školy. Svoju funkciu začalo plniť po rekonštrukcii v rokoch 1979-1983, kedy boli pribudované aj priestory pre kult.-spol. účely.

V obecnej kronike nájdeme informáciu o židovskej rodine, ktorá vlastnila "hostinec, obchod a trafiku". Po roku 1942, kedy boli židia násilne odvlečení do koncentračných táborov, správy o vlastníctve obchodu nie sú. V 70. rokoch bola postavená jeho terajšia budova.

V roku 1863 bola vybudovaná prvá cestná komunikácia, ktorá sa stavala 40 dní. "Dňa 17. apríla 1946 Poverníctvo dopravy otvorilo autobusovú zastávku na ceste Medzilaborce - Stropkov. Týmto vyhovelo obyvateľstvu jeho žiadosti, nakoľko do tých čias nebolo žiadneho spojenia medzi okresmi... spočiatku chodilo iba nákladné auto, iba neskoršie došiel autobus."

V roku 1715 mala obec 6 opustených a 4 obývané domácnosti. Údaje z roku 1787 vykazujú už 29 domov a 186 obyvateľov. Do roku 1792 počet obyvateľov vzrástol na 204, do roku 1828 to bolo pri nezmenenom počte domov 230 obyvateľov. Ďalšie údaje pochádzajú z rokov 1836 (167 obyvateľov - 22 domov) a 1870 (144 obyvateľov - 23 domov). Súčasný stav pozostáva zo 46 obývaných domov, v ktorých žije 171 obyvateľov.

Počas druhej svetovej vojny vyhorelo 10 domov. "Dňa 20. 9. 1944 prileteli nad tunajšiu obec ruské lietadlá a spozorovali, že v obci je veľa nemeckého vojska, a tak spustili na obec niekoľko zápalných bômb čím zapálili obec." Neskôr sa od nemeckej poľnej kuchyne zapálili ešte 3 domy. Štát zabezpečil po vojne výstavbu 9 domov (okrem tých, ktorých obyvatelia sa presídlili na územie ZSSR). Počas prechodu frontovej línie bola viackrát nariadená evakuácia (Prešov, Poprad, Habura). Pri svojom definitívnom odchode 25. 11. 1944 Nemci z pomsty zamínovali celú obec.

Z novšej histórie

Na čele obce sa vystriedali viacerí. Každý z nich svojim dielom prispel k jej rozvoju. V roku 1981 bol rozšírený cintorín. O rok neskôr bolo prevedené oplotenie areálu chrámu. V obecnom intraviláne bola v roku 1984 vybudovaná sieť kanálov na odvodnenie pozemkov. Kvôli nedostatku pitnej vody sa pristúpilo k stavbe obecného vodovodu, ktorý bol sprevádzkovaný v 1988 roku.

Obdobie rokov 1997-99 prinieslo viacero projektov. Z dôležitejších spomenieme rekonštrukciu obecného rozhlasu, hlavného rozvodu elektrickej siete a verejného osvetlenia, ako aj založenie urbárskej spoločnosti. V súčasnosti sa uskutočňujú práce na rozsiahlejšom projekte, ktorým je plynofikácia obce. Priebeh jeho uskutočnenia je datovaný rokmi 1996 - 2000.

Posledným dátumom je 4. november 2000, ktorý sa do povedomia zapíše ako dátum slávnostného posvätenia obecných symbolov - erbu, pečate a vlajky obce.